pondelok, 29. mája 2017

Keď už ani spánok neponúka útočisko

pexels.com
Rada by som sa s vami podelila o ďalšiu súčasť mojej existencie. Je to veľmi nepríjemná vec. Niekoľkokrát do týždňa sa normálne nevyspím. Opäť musím povedať, že to neslúži na ľutovanie samej seba, skôr sa nad tým chcem zamyslieť a porozprávať vám o tom, či zistiť či niečo také prežíva aj niekto z vás, mojich čitateľov. 

nedeľa, 28. mája 2017

Iluzionistka

Prinášam vám zase kúsok mojej poézie. Je to totiž to jediné, čo som schopná momentálne písať. Nič viac neviem. Moja Múza, ktorá dodávala inšpiráciu mojej próze, všetku svoju silu pretavila do poézie a tak momentálne všade prskám básničky. Táto, ktorú vám dnes prinášam, je dlhá. Neviem prečo, ale cítim, že by nemohla byť kratšia. Inak by nemohla povedať to čo hovorí teraz. Mimochodom, na túto som prišla včera. Sedela som pri rieke na starej červenej kockovanej deke, po pravej strane batôžtek, moju zbierku, zápisník a pero. A vychutnávala som si spev vtákov, slnečné lúče. Napísala som jednu kratučkú a toto je druhá, ktorá sa mi podarila. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť, užite si ju a napíšte mi do komentárov, čo si o nej myslíte. :)

Pexels.com


sobota, 20. mája 2017

Úzkosti, všade samé úzkosti

Celý týždeň som sa nedotkla notebooku. Na mobile normálne fungujem, ale notebook som fakt nezapla celý týždeň. Zanedbávam písanie, projekt a aj blog. Moja vina. Je to tu. To obdobie, ktorému sa hovorí "obdobie na dve veci" (domyslite si na aké). Už sa objavili prvé náznaky depresívnej nálady a to som teraz spoznala niekoho úžasného. Ale bojujem, nevzdávam sa. Jazvy našťastie nepribúdajú, vnútorný boj nevyhrávam, ale odháňam. Žijem ako sa dá.

nedeľa, 14. mája 2017

Haiku I.

Dnes trochu poeticky. Zachvátil ma príval inšpirácie a tak som sa rozhodla opäť vyskúšať haiku. Skúšala som to asi pred rokom a bavilo ma to a teraz mi slová šli krásne k sebe a začalo sa to tvoriť fakt pekne a tak som si zaumienila, že vám to ukážem. Rada by som v tvorení haiku niekedy pokračovala, takže preto dávam k nadpisu jednotku. Ešte k dodám, že haiku by malo byť o prírode, ale to je klasické haiku. Ja som to tvorila inak. Kompozícia je 5 + 7 + 5 slabík vo verši a to som dodržala. Je to môj druhý pokus, nie je to nič svetoborné, ale ja si myslím, že dobré a hádam sa vám to bude páčiť. Mňa to baví. Užite si to. A mimochodom, jednotlivé trojveršia na seba nijako veľmi nenaväzujú. 

nedeľa, 7. mája 2017

Som na zoznamke? Zbláznila som sa?

Odpoveď na prvú otázku je áno. Som na zoznamke. Poviem to asi takto: mňa sa nepýtajte, to si vymyslel môj chorý mozoček. :D No, zrazu som pod návalom pocitu osamelosti prišla na spásonosný nápad. Niekoho si konečne skúsiť nájsť a prestať stále tvrdiť, že vzťah už nikdy v živote nechcem. Ešte mimo to: mám priateľov, ktorí budú z tohto článku asi sklamaní, pretože ani oni nie sú na vzťahy, ale berme to takto: môj život moje impulzívne rozhodnutia. 


A môžete mi veriť, že toto bol zas jeden z tých impulzívnych nápadov, ktoré mávam. Ešte nedokážem zhodnotiť či dobrý alebo zlý, to uvidíme časom. A mimochodom, odpoveď na druhú otázku znie: Asi. 

Totiž od posledného bolestivého zaľúbenia ubehlo už niekoľko rokov a už nie som tá pubertálne naivná. Možno je čas na vzťah. Išla som do toho s tým, že viem, že to bude ťažké, pokiaľ nejaký vzťah vznikne. Bude to ťažké už len z toho dôvodu, že budem tomu človeku musieť prezradiť čo som zač. Hendikep, jazvy, porucha osobnosti, depresie... a tak. Neviem, nemohla by som sa pretvarovať a skôr či neskôr by to dotyčný musel zistiť. Ale dobre, ešte žiadny vzťah nevznikol, len som si začala s niekým písať, ale musím počkať kým mi portál schváli profil. Keby som asi náhodou bola robot alebo čo. 

Viem aj to, že ak príde na nejaký vzťah tak sa ľahko môže stať, že bude bolieť, keď sa niečo domrví. Viem to, ale idem do toho aj s tým. Aj s tým, že sa bojím odmietnutia, keď nastane na fázu: "pravdy". 

A ak nezískam partnera, tak aspoň dobrého priateľa, no nie? 

Vážne neviem čo to robím. Spomínam si práve v týchto dňoch na jednu scénku zo Simpsonovcov. Niekto sa postavy spýtal čo to stvára a ona odpovedala: "Největší habaďúru svýho života." Alebo tak nejako, ospravedlňte ma za češtinu. A práve asi tak by som to charakterizovala. Najväčšia habaďúra života. 

Navyše, hoci na okolie veľmi nedbám, si všímam, akoby si niektorí, ktorí o tomto vedia vydýchli so slovami: "No konečne." Prirodzene, nikomu sa nepáčilo, že zatracujem nejaké vzťahy. Vždy som bola taká: "Čo? Nie, ja nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy nikoho nechcem!" A teraz?

Asi som sa fakt zbláznila. 

Ale čo som mala robiť, keď mi to nedalo pokoj a neustále to vo mne tikalo ako časovaná bomba? Za skúšku mi facku nik nedá. A navyše pre mňa je zoznamka na internete lepšia ako zoznamovať sa v realite. 

Čo vy a vzťahy a zoznamky?

nedeľa, 30. apríla 2017

5 tipov, ako zahnať blogovú krízu

Kríza je potvora, To vieme azda všetci blogeri, spisovatelia či ktokoľvek iný. Kríza môže prísť kedykoľvek a rovnako kedykoľvek aj odísť. Keď však dlho trvá, sme frustrovaní, nervózni a veľmi nás to štve. Teda aspoň mňa to vedelo veľakrát naštvať. Zároveň je to také to obdobie kedy si už od samej frustrácie pokladáte blogovo ladené existenčné otázky: má ten blog vôbec zmysel? Čo ak skončím? A tak ďalej a tak ďalej. 


Za necelých sedem rokov blogovania som takýchto kríz prekonala množstvo. Ale dlho som nevedela prísť na to, ako ich zahnať nejako svojpomocne. Teraz mám pre vás však niekoľko tipov, ako jej pomôcť, aby si zbalila "saky-paky" a odišla. Možno v nich nájdete to, čo už je známe, možno pre vás bude niečo nové a nevyskúšané.

Nenúťte sa do písania

Keď už kríza prišla a vás ničí frustrácia z toho, že nedokážete nič napísať a nič sa vám nechce, tak to prestaňte skúšať. Pokiaľ nepocítite vo svojom vnútri, že "áno, teraz chcem písať", tak sa na skúšanie vykašlite. Čím viac sa totiž budete nútiť, tým dlhšie bude vaša kríza trvať. Zabudnite na to, že články na blog vydávate každý týždeň jeden, alebo dokonca každý druhý deň čosi. Lepšia kvalita než kvantita, to je jedna vec, a pokiaľ nemáte pocit, že sa vám chce písať, tak to nerobte len preto "že by ste mali."

Choďte von

Vyrazte si na prechádzku a pozorujte ľudí, rozmýšľajte o ich príbehoch, prípadne sa započúvajte do ich rozhovorov. Viem, je to divné, ale aj malý detail v tom, čo počúvate vás môže v okamihu inšpirovať a môže vzniknúť skvelý článok či dokonca viacero článkov. Ja keď som mala krízu, a chodila som do školy, tak som v autobuse nepočúvala hudbu, ale rozhovory ľudí a párkrát sa stalo, že som začula niečo zaujímavé - napríklad ma nadchla téma, o ktorej sa rozprávali. 

Navštevujte blogy ostatných

Nič neinšpiruje tak veľmi ako keď nakuknete k ostatným a necháte sa inšpirovať nejakými článkami. Nehovorím samozrejme o kopírovaní. Mám na mysli to, keď vás téma nejakého článku zaujme a rozhodnete sa napísať na to svoj názor aj vy. To je proste ten najúčinnejší tip. Prebádajte facebookové blogerské skupiny a určite niečo nájdete. 

Žite

Možno ten nadpis vyznie divne, ale je dôležité, aby ste sa nezapodievali krízou a nenechali sa ňou frustrovať, pretože to vám k ničomu nepomôže. Žite svoj život akoby sa nechumelilo a vychutnávate si všetko pozitívne čo vám príde do cesty, Zamyslite sa nad tým negatívnym a verte mi, že skôr či neskôr vám život prinesie skvelý nápad na článok. Hlavne netlačte na pílu. :) 

Buďte otvorení

Musíte sa otvoriť voči všetkým rôznym vplyvom. Ak sa uzavriete s tým že: "Hm, ja mám teraz krízu, nemôžem písať, nič mi nenapadá...", tak to tak aj dlho zostane. Ale skôr to berte len ako pauzu a otvorte sa všetkým vplyvom vo svojom živote. Na každom rohu môže číhať príval inšpirácie a môže to byť z akejkoľvek maličkosti. Neuzatvárajte sa, nemyslite na krízu ale otvorte svoju dušu všetkému, čo sa vám pripletie do cesty. 

Toto je mojich päť základných tipov na to, ako zahnať krízu. Dôležité je skutočne netlačiť na pílu a nebáť sa. Kríza ako aj príde, tak aj odíde. Niekedy trvá dlho, ale keď vyskúšate nejaký z týchto tipov, tak chuť písať sa určite vráti. :)

Ako s krízou bojujete vy?

streda, 26. apríla 2017

Objavila som pointu samej seba a svojho života?

Už som tu spomínala, že viem, že mojim zmyslom života je písanie. Ale nebola som schopná prijať to a prijať s tým ešte ďalších pár vecí. Mám... mám to. Môj život má dôvod. Som tu na zemi z nejakého dôvodu aj keď som ho v sebe asi nejako popierala alebo čo. Alebo možno nie, len v tých najhorších okamihoch som si ho nebola schopná pripustiť. Stále neviem, či som toho schopná. Ale... teraz ako žijem tieto dni som... ja neviem. Šťastná? 


Neviem ako je to možné, ale asi som skutočne prišla na to, ako sa udržať od negatívnych myšlienok a od smrti. Prišla som na to, čo je pre môj živo to najdôležitejšie. Sú to veci, ktoré mi pomáhajú doslova prežiť s čistou mysľou. 

Pripadám si znovuzrodená. 
To pre mňa symbolizuje jar. A deje sa to. 

Prežívam svoj deň, zatiaľ čo moja noc odpočíva. Nemôžem povedať, že tam nie je, pretože viem, že tam je. Vídavam ju raz-dva krát do týždňa. "Čučí" tam a čaká. Viem to. Cítim to. Ale som schopná na ňu zabudnúť, pretože teraz je v hlavnej úlohe deň. Ten teraz vládne. Práve vďaka tomu dokážem vidieť všetky tieto veci a uvedomujem si, že mám niečo, čo mnohí nevedia nájsť celý život a niektorí to ani nenájdu. Nie, nechcem sa niečím chváliť, chcem to len vyzdvihnúť, pretože je to pre mňa veľmi dôležité. 

Objavila som sa. A pochopila som svoju úlohu v živote. Tým, že sa budem stále niečomu venovať od seba odbúram negatívne myšlienky a dám menej šancí depresii, aby ma ovládla. Rozostaviam si okolo seba oporné body, o ktoré sa opriem, keď bude najhoršie. Tento nový poznatok som v praxi ešte nevyskúšala, ale verím, že keď príde tá depresia, tak sa týmto budem vedieť ubrániť a nakoniec tak zmením krivku výkyvov nálad v mojom živote. Verím, že všetky tie oporné body, ktoré si práve okolo seba staviam depresia nezrúca a zostanú stáť a ja budem stáť pri nich. 

Nespadnem, ale udržím sa na nohách. 

Zistila som, že potrebujem písanie, potrebujem chodiť po besedách a odovzdávať ľuďom svoju dúhu. Potrebujem hrať divadlo, pretože potrebujem svoju empatiu vraziť do inej roly. Potrebujem viesť svoj projekt, pretože tým niekomu pomáham. Potrebujem blogovať, pretože mám vás a možno by som vám chýbala ak by som zomrela. Potrebujem žiť. A budem. 

Milá depresia, ak nabudúce prídeš, nemáš šancu. Ja budem totiž silná a za žiadnu cenu ti nedovolím ovládnuť ma a zrúcať moje oporné body. A hoci je tma niekedy magická, ty si tmou, ktorá zabíja. Ale ja som svetlo. A svetlo je silnejšie ako tma. 

A to sú slová do bitky.
No nie? :)
© Mozaika Ticha
Maira Gall